Ablačný výkon

Princíp katetrizačnej rádiofrekvenčnej ablácie spočíva v kontrolovanej aplikácii rádiofrekvenčnej energie na nežiaduce vodivé dráhy v srdci, prípadne na miesta, odkiaľ vychádza nežiaduci elektrický signál. Pomocou tejto energie sa tkanivo v danom mieste umŕtvi, čím sa stane nevodivým a elektrická energia prúdiaca v srdci sa začne opäť šíriť po správnych dráhach. Lekár - elektrofyziológ počas tohto nechirurgického zákroku zavedie katétre zvyčajne cez rez pri slabinách alebo na ramene až k srdcu. Lekár ich sleduje pomocou rôntgenu. Pacient je počas tohto zákroku sledovaný v lokálnej anestézii, je pri vedomí, občas je potrebné pacienta uspať. 

Čo sa deje počas ablačného výkonu?

Lekár - elektrofyziológ a prítomný zdravotnícky personál využívajú počas zákroku najmodernejšie zobrazovacie a monitorovacie systémy, ktoré im umožňujú sledovať presný pohyb katétrov, určiť presné miesto ablácie a vyhodnotiť ablačný výkon. Samotný pohyb katétrov v tele a v srdci je bezbolestný, avšak nepríjemne môžete pociťovať zavádzanie katétrov. Niekedy môže pacient cítiť bolesť pri aplikácii rádiofrekvenčnej energie v srdci. V tomto prípade informujte lekára, aby vám mohli byť podané lieky bolesti. Ablačný výkon niekedy trvá aj viac hodín, informujte preto lekára o diskomforte, ktorý pociťujete (bolesť chrbta z dlhého ležania a pod.). 

Možné riziká ablácie

• Zvýšené riziko vytvorenia alebo uvoľnenia krvnej zrazeniny. Zrážanlivosť krvi je preto neustále monitorovaná a pacientovi sú podávané lieky pre riedenie krvi pred i počas výkonu.
• Zriedkavo sa môže po výkone vyskytnúť infekcia.
• Poškodenie alebo prepichnutie srdcovej steny katétrom a následné krvácanie do perikardu. Pri výraznom krvácaní môže byť nutná drenáž perikardu alebo chirurgické uzatvorenie rany. Pre elimináciu tohto rizika sa využíva echokardiografia, RTG, katétre s meraním prítlaku na srdcovú stenu a pod.
• Krvácanie do okolia vpichu katétrov. Prípadné poškodenie cievy pri mieste vpichu. Tieto zranenia sa vo väčšine prípadov zahoja bez nutnosti ďalšieho zákroku. Chirurgický zákrok je potrebný iba výnimočne.
• Vyvolanie inej nežiaducej srdcovej arytmie pri niektorých stimulačných manévroch. Takáto arytmia sa ukončí stimuláciu cez zavedené katétre, liekmi alebo defibrilačným výbojom (kardioverziou) pri krátkej celkovej narkóze.
• Následky spojené s RTG žiarením, ktorému je pacient vystavený počas výkonu. V dnešnej dobe je však dávka RTG žiarenia veľmi presne monitorovaná a skúsený elektrofyziológ využíva minimum RTG žiarenia počas výkonu.